Základná škola

Z histórie
Napriek tomu, že počas výskumu sa nepodarilo získať dostatok starších materiálov na spracovanie tejto témy, môžeme konštatovať, že podľa doteraz zistených údajov už koncom 19. storočia stála v obci kamenná budova rímskokatolíckej cirkevnej ľudovej školy. Išlo pravdepodobne o typizovaný projekt školskej budovy, ktorý bol stavebne realizovaný vo viacerých obciach a mestách v rámci Uhorska, teda aj okresu Vranov v posledných desaťročiach 19. storočia. Budova v sebe zahrňovala miestnosť pre jednu triedu a učiteľský byt. V roku 1891 navštevovalo miestnu ľudovú školu 26 žiakov. Zatiaľ prvá konkrétna zmienka o učiteľovi pochádza z roku 1904. Vtedy tu učil Viktor Roncskevits a mal na starosti 65 žiakov. Zo spomienok najstarších pamätníkov z obce sme sa dozvedeli, že pravdepodobne ešte v čase 1. svetovej vojny tu učil istý Lahita. Po vzniku Československej republiky boli v tunajšej škole dve triedy (pre vyššie a nižšie ročníky). Pri škole bol aj učiteľský byt. V priebehu 20. a 30. rokov 20. stor. tu učili (podľa výpovedí pamätníkov, ktorí si nemohli spomenúť často krstné mená učiteľov) – Fiala, Števlík, Capák, Ortuta, Petroniová, Eliška Machurová, Zdislav Sloboda (určite na škole pôsobil už v roku 1929). V druhej polovici 30. rokov 20. stor. a aj v čase 2. svetovej vojny na škole učil Ladislav Prokop.

V Okresnom archíve vo Vranove sa zachovala školská kronika z Malej Domaše, písaná však až po roku 1946. Z nej sa dozvedáme, že riaditeľom miestnej školy bol do 22. novembra 1944 (teda do dňa evakuácie obce) už raz spomínaný Ladislav Prokop. Novým riaditeľom školy sa od 2. marca 1946 stal Ján Goffa. V čase 2. svetovej vojny bola budova školy veľmi vážne poškodená a jej povojnová obnova už nebola možná. Pôvodná budova bola teda zbúraná. V októbri 1945 boli do obce privezené stavebné dielce, z ktorých sa postavilo montované obydlie. Spočiatku slúžilo na ubytovanie pre najviac vojnou postihnuté rodiny ako dočasné útočisko. Jedna z miestností spomínanej budovy rozmerov iba 6 x 3,5 m slúžila od 4. marca 1946 ako školská trieda. V šiestich narýchlo zhotovených školských laviciach sa v nej tiesnilo 38 žiakov.

Od školského roku 1947/48 sa novým riaditeľom školy stal Mikuláš Haľko a v priebehu tohto roka tu krátko učila aj Alžbeta Gošanová. M. Haľka v roku 1948 vystriedal Ladislav Bajnovič, ktorý potom funkciu riaditeľa školy vykonával dlhé desaťročia. Od apríla 1949 tu učil aj Vincent Kmec.

Technický stav dreveného domčeka, ktorý slúžil pre potreby školy, bol veľmi zlý. V máji 1948 sa pre jeho opravu dva týždne nevyučovalo. Na základe výmeru MNV zo dňa 17. decembra 1951 bola Národná škola v Malej Domaši pre zlý stav budovy premiestnená do budovy Potravného družstva. Toto dočasné premiestnenie školy trvalo až do roku 1955. Aj v roku 1952 bol riaditeľom školy Ladislav Bajnovič, ktorý sa zasadzoval o vybudovanie nového objektu pre školu. Plány sa stali realitou v jari 1955, keď sa do nových priestorov školy presťahovali žiaci a aj učiteľ. Nová budova sa stala aj sídlom MNV, osvetového strediska a bol tu aj učiteľský byt.

V druhej polovici 50. rokov 20. stor. mala škola päť ročníkov a každoročne ju navštevovalo priemerne od 30 do 40 žiakov. V školskom roku 1958/1959 odchádzali absolventi piateho ročníka základnej školy na osemročnú strednú školu do Benkoviec. Od roku 1961 sa obvodovou školou pre Malú Domašu stala Základná škola v Slovenskej Kajni.

V školskom roku 1963/64 pribudla v miestnej škole druhá trieda, kde bola učiteľkou Anna Tkáčová. Školu v spomínanom roku navštevovalo 44 žiakov. V priebehu 60. a 70. rokov 20. stor. sa na škole vystriedali aj ďalší učitelia – Ľudmila Štofegová (r. 1966 – 1969), Marta Hermanovská, Eva Bulnová a ďalší. Riaditeľom školy naďalej zostával Ladislav Bajnovič. V uvádzanom období bola miestna škola aj centrom kultúrneho diania v obci. Riaditeľ školy v obci režíroval viaceré divadelné predstavenia, ktoré boli prezentované pre verejnosť v budove školy. Bol zároveň dlhé obdobie aj miestnym osvetovým pracovníkom. Samotní žiaci sa zúčastňovali rôznych aktivít – brigádnickej činnosti, zberu druhotných surovín, venovali sa skrášľovaniu obce a okolia školy, výsadbe kríkov, spolupodieľali sa na tvorbe kultúrnych akcií a pod. V rámci stavebných úprav bolo v roku 1967 postavené oplotenie okolo areálu školy.

Od konca 70. rokov klesal počet žiakov na miestnej škole a od školského roku 1977/1978 tu boli iba tri ročníky. V školskom roku 1981/1982 bola základná škola iba jednotriedkou s 23 žiakmi, pričom riaditeľom aj učiteľom v jednej osobe bol L. Bajnovič (až do likvidácie školy v obci). Škola mala vlastný kabinet s učebnými pomôckami a školskú knižnicu.

Školský rok 1983/1984 bol posledným vyučovacím rokom na základnej škole v Malej Domaši. Po reorganizácii okresného školstva boli niektoré malotriedne školy v okrese Vranov zrušené. Patrila k nim aj škola v Malej Domaši. Od septembra 1984 všetky školopovinné deti navštevovali základnú školu v susednej Slovenskej Kajni. Ladislav Bajnovič, dlhoročný riaditeľ školy a organizátor rozličných kultúrnych aktivít v obci, sa s rodinou odsťahoval do Vranova.

Materská škola

Po zrušení základnej školy v obci bola jej budova rekonštruovaná podľa potrieb budúceho nájomcu. Stala sa ním novozriadená materská škôlka, ktorá bola daná do užívania 14. januára 1986. Prvou riaditeľkou bola Marta Kravcová a ako učiteľka začala pôsobiť Anna Porvazníková. Do jednotriednej materskej škôlky nastúpilo 17 detí.
V roku 1991 sa obec vzdala budovy materskej škôlky (to znamená, že v obci bola škôlka zrušená). Patrila pod Okresný úrad vo Vranove, ktorý ju neskôr prenajal firme MAPIER s.r.o. Po viacerých rokoch vyjednávania sa po novele zákona budova vrátila späť pod miestnu obecnú samosprávu.