Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Elektrifikácia, vodojem, vodovod, plynofikácia, ka

elektrifikaciaElektrifikácia obce predstavovala v rokoch 1995 – 1999, ale aj v neskoršom období kompletnú modernizáciu elektrickej siete s jej podstatne vyššou výkonnosťou. Bola rozvrhnutá na dve etapy v súvislosti s nainštalovaním dvoch nových trafostaníc – transformátorov T2 – 400 KVA a T3 – 630 KVA. Tie umožnili podstatne vyšší príkon elektrickej energie pre celú obec a jej najdôležitejších odberateľov. Modernizácia umožnila najmä bezproblémové vykurovanie domácností s ekologickým odstránením odpadov klasického vykurovania najmä v zimných mesiacoch. Zároveň sa napojili elektrické kotly na vykurovanie pre obecný úrad, predajňu a pohostinstvo, vytvorila sa rezerva pre ďalšie podnikateľské subjekty, vyžadujúce vyšší odber energie. Okrem novších rozvodov v niektorých častiach dediny bolo treba vybudovať aj nový prívod vysokého napätia k novovybudovaným trafostaniciam. Obe etapy realizovali Východoslovenské elektrárne za prispenia Ministerstva životného prostredia SR, ktoré sa na trojmiliónovej akcii podieľalo tretinou.

Príspevok obce okrem pracovných aktivít predstavoval 450 000 Sk. Nová sústava sa stala bezproblémová a perspektívna. Elektrifikačné aktivity prebiehali aj v ďalších rokoch a vyvrcholili výstavbou nového verejného osvetlenia v roku 2006. Na to vyčlenilo Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR milión korún, obec vložila 100 000 Sk a prispela aj aktivačnými prácami. K týmto aktivitám možno pričleniť aj rekonštrukciu verejného rozhlasu s novou ústredňou.

 

vodojem_vodovod_01Výstavba spoločného vodojemu a obecného vodovodu predstavovala prvotné základy budovania novej infraštruktúry Malej Domaše. Prípravné práce na vodovode sa začali už v júni 1998. Potom sa celý zámer dostal do ťažkostí kvôli rozostavanosti spoločného vodojemu a snahy o realizáciu vyvrcholili začiatkom roka 2000. Postup prác bol rekordný a už v máji tohto roku si mohli miestni obyvatelia načerpať vodu s obecnej vodovodnej siete. Naliehavosť vodovodu spočívala aj v skutočnosti, že 90 percent domácich studní malo nevyhovujúcu vodu. Už pri jeho zavádzaní sa počítalo s možnosťou napojenia plánovanej novej rómskej osady.
Aktivačné a komunikačné centrumCelkové náklady presiahli 7 miliónov korún. Finančnú dotáciu poskytlovodojem_vodovod_02 Ministerstvo životného prostredia SR a Vodohospodársky fond SR. Obe inštitúcie sa zásadnou mierou finančne podieľali aj na výstavbe 1. etapy vodojemu. Prvá etapa v konečnom objeme s komorou 250 m³ bola oficiálne dobudovaná v r. 2001 v hodnote 10 mil. Sk a po technických úpravách, vybudovaní ďalšej, tretej studne sa mohli na ňu pripojiť aj Benkovce a Slovenská Kajňa.
Keďže spoločný vodojem pre štyri obce perspektívne nepostačuje, po závažných rokovaní všetkých zainteresovaných strán sa v súčasnosti pristupuje k budovaniu druhej etapy s rovnakou kapacitou v celkovej hodnote 6 miliónov korún.

 

plynofikacia_01Plynofikácia obce prebiehala súbežne.Realizátorom plynových rozvodov sa stala firma TOPNAM, ktorá ju spočiatku financovala z vlastných zdrojov, lebo obec na túto stavbu ešte nemala zabezpečené finančné krytie. Vo februári 2000 bola dedina splynofikovaná a občania si mohli svoje domácnosti napojiť na plynové rozvody. Napájanie domácností prebiehalo postupne a nie všetci občania túto možnosť využili. Realizácia projektu presiahla 3 milióny Sk s finančným krytím Slovenského plynárenského podniku.

 



 

 

kanalizacia_02

Kanalizácia obce ako ďalšia prioritná investícia prebieha od roku 2001 takmer zároveň s budovaním 1. a 2. etapy čistiarne odpadových vôd ako pevnej súčasti komplexného vodovodného systému Malej Domaše. S výstavbou sa začalo v októbri 2001 uložením odpadovej tlakovej rúry. Výstavba miestnych sietí pokračovala aj v nasledujúcich rokoch a celkove si doteraz vyžiadala 16-miliónovú investíciu z Ministerstva životného prostredia SR a Vodohospodárskeho fondu SR. S realizáciou začala firma Stanislav Boroš a od r. 2005 ju realizuje firma Vladimír Majerník s 5 % kofinancovaním obce. Na kanalizáciu bolo napojených 80 % domácnosti.

 

Čistiareň odpadových vôd vo svojej prvej etape si spolu s výstavbou spádovej kanalizácie v rómskej osade vyžiadala náklady vo výške 3,9 milióna korún. Po výkopových prácach koncom roka 2002 ju o rok neskôr spustili do prevádzky. V roku 2007 bola zrealizovaná 2. etapa ČOV s ďalším nákladom 2,2 mil. Sk a rovnako s finančným podielom obce. Celková kapacita čistiarne odpadových vôd plne pokrýva potreby celej obce.