Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

17. - 18. storočie

V 17. storočí tunajšie sedliacke domácnosti schudobneli, čo dokladajú aj daňové súpisy. V roku 1610 zdanili sedliakov a želiarov spolu od 1,25 porty a v roku 1635 už len želiarov od 0,5 porty. Okolo roku 1639 žilo v Malej Domaši päť šoltýšskych rodín a 15 domácností sedliakov a želiarov. Nachádzalo sa tu aj majerské hospodárstvo patriace tunajším zemepánom – rodine Peteovcov.
V priebehu 17. a 18. storočia obec negatívne zasiahli protihabsburské povstania. V roku 1698 bol majiteľom obce Žigmund Pete, ktorému cisár Leopold I. povolil na základe jeho rozhodnutia zo 17. októbra 1698 postaviť most cez Oľku a vyberať tam mýto.
Počas povstania Františka II. Rákociho, ukončeného satumarským mierom v roku 1711, boli mnohé obce východného Slovenska a medzi nimi aj Malá Domaša značne zničené. V súvislosti s týmto povstaním sa nám podarilo zistiť, že vo vojsku Františka II. Rákociho v roku 1705 bojovali ako hajdúsi aj niekoľkí obyvatelia Malej Domaše. Patrili k ním – Peter Boldižár (Boldizsár), Ján Čorba (Csorba), Michal Haničko (Hanicsko), Juraj Horňák (Hornyak), Tomáš Humeník (Humonyik) a Juraj Šesták (Szeszták). Podľa súpisu z roku 1715 v obci žilo iba 13 poddanských domácností a až 17 bolo opustených hlavne v dôsledku predchádzajúcich protihabsburských vojen. O päť rokov neskôr, v roku 1720 hospodárilo v obci už len desať domácnosti poddaných, nesídlil tu zemepán a ani slobodní roľníci.
V rukopisnom diele historika Mateja Bela o dejinách Zemplínskej stolice zo začiatku 30. rokov 18. storočia sa dozvedáme, že Malá Domaša vtedy patrila do okresu Horovce, ktorý vtedy spolu tvorilo 45 obcí. O Malej Domaši sa tu uvádza, že v jej chotári sa nachádzali vinice.
V roku 1750 vlastnila v Malej Domaši určitý počet poddaných Terézia Žičiová (Zichy), ktorá ich v spomínanom roku dala do zálohy grófovi Žigmundovi Petemu s tou podmienkou, aby vo Vranove vybudoval nemocnicu a vybavil ju potrebnými náležitosťami.
Počas vlády reformných panovníkov Márie Terézie a neskôr jej syna Jozefa II. bolo vykonaných viacero opatrení zameraných na zlepšenie spravovania cisárstva. Jedných z nich bolo vykonanie prvého, hoci nie celkom najpresnejšieho sčítania obyvateľstva, ktoré prebiehalo v rokoch 1785 – 1787. Podľa neho bolo v Malej Domaši postavených 44 domov. Žilo tu 54 rodín s celkovým počtom 303 obyvateľov, z toho bolo 158 mužov (61 slobodných, 97 ženatých) a 145 žien. Podľa sociálneho rozvrstvenia tu žil v čase sčítania jeden šľachtic, jeden úradník (pravdepodobne nejaký správca majetkov), 27 roľníkov, 16 želiarov a ešte aj iné osoby. Medzi zemepánov obce v čase sčítania patrili predstavitelia rodín – Rolliovci, Nedeckiovci, Ibranyiovci.