Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Zemepánski vlastníci obce

Zemepánski vlastníci obce


Medzi prvých známych vlastníkov obce patrila rodina Petenovcov. V roku 1283 táto rodina získala od kráľa majetok zvaný Gyepuel, na ktorom dal Peter Peten postaviť hrad Jasenov. Jemu Malá Domaša patrila ešte začiatkom 14. storočia. Magister Peter Peten, syn Petena z Bačkova, však nebol spoľahlivým spojencom kráľa Karola Róberta a zároveň sa na svojich panstvách dopúšťal rôznych občianskych násilností. Kráľ mu za jeho činy, ku ktorým patrila aj účasť na vzbure proti jeho osobe, skonfiškoval darované majetky. V roku 1317 Malú Domašu a aj iné obce podaroval inému svojmu prívržencovi – šľachticovi Mikčovi z rodu Ákoš. Spomínaná rodina obec vlastnila až do roku 1379. Medzitým v roku 1357 patrila Malá Domaša Lorandovi, synovi Mikča z rodu Ákoš, a v tom istom roku bola vypálená šľachticmi z Rozhanoviec (Rozgoňovcami). Tento akt bol odvetou za L orandov prepad neďalekej obce Lomné patriacej práve Rozgoňovcom.
V maďarskej monografii o Zemplínskej župe zo začiatku 20. storočia sa medzi vlastníkmi obce spomínajú Cudarovci (Czudar, Zudar), v roku 1414 Rozgoňovci (Rozgonyi), v roku 1494 Mikuláš Bakócz a v roku 1548Peter Erdödy.
V roku 1408 patrila obec už k stropkovskému panstvu – Imrichovi Perénimu (Perényi), vysokému úradníkovi kráľovskej kancelárie. Spomínané majetky získal hlavne za svoje zásluhy v bojoch proti Turkom. Peréniovci obec vlastnili do roku 1567.
Pôvodné stropkovské panstvo získala v roku 1568 do svojho vlastníctva rodina Peteovcov (Pethö), ktorá medzi zemepánov obce patrila do roku 1767. V uvedenom roku sa stropkovské panstvo rozdelilo na šesť častí. O pár rokov neskôr (1785 – 1787) sa medzi majiteľmi obce spomínajú rodiny Nedeckých (Nedeczky), Rolliovcov (Rholl, Rholly), Ibrániovcov (Ibrányi). V prvej polovici 19. storočia patrili k zemepánom obce aj Barkóciovci (Barkóczi) a rodina Beöthy. V druhej polovici 19. storočia tu vlastnila majetky rodina Stáraiovcov (Sztáray).

Ákošovci

Uhorský veľmožský rod. Pochádzal zo Zadunajska, časť rodu sa odtiaľ pravdepodobne už v 11. storočí dostala do Potisia, po roku 1243 i na Slovensko do Gemera a Novohradu. Na prelome 13. a 14. storočia mal viacero vetiev. K najvýznamnejším z nich patrili predovšetkým Bebekovcia Mičkbánovci, z ktorých viacerí zastávali vysoké funkcie na kráľovskom dvore. V roku 1317 šľachtic Mičk získal donáciu na Malú a Veľkú Domašu, Stročín a iné okolité obce. Zastával rôzne vysoké funkcie. Bol kastelánom Šarišského hradu, županom Šarišskej stolice, taverníkom kráľovnej 1321 – 1325, neskôr znovu šarišským a zemplínskym županom. Táto rodina obec vlastnila do roku 1379.

Rozgoňovci (Rozgonyi)

Patrili k uhorským šľachtickým rodom a pochádzali z Rozhanoviec, odkiaľ získali priezvisko a predikát. Najstarším písomne doloženým členom rodu je Rajnold, ktorý v roku 1270, získal za svoje zásluhy v službe kráľovi rozsiahle majetky v stoliciach – Abov, Sabolč a Zemplín. Tak sa na území dnešného okresu Vranov stali vlastníkmi panstva Čičva (neskôr bolo rozčlenené na panstvo Čičva,Vranov a Skrabské). Posledným mužským potomkom rodu bol Štefan, ktorý zomrel v roku 1523. Medzi vlastníkmi obce Malá Domaša sa spomínajú v prvej polovici 15. stor.

Cudarovci (Czudar, Zudar)

Patrili k uhorským magnátskym rodom. Jeho členovia zohrali významnú úlohu vo verejnom živote Uhorska. V 14. a 15. stor. zastávali vysoké funkcie pri kráľovskom dvore a v župnej cirkevnej administratíve. Prvý známy predok rodu sa volal Dionýz a žil za vlády Karola Róberta. Rod vymrel v roku 1470 Jakubom a kráľ Matej Korvín daroval jeho majetky - panstvo Makovica s priľahlými dedinami a Bokšu rodine Rozgoňovcom. Obec Malú Domašu Cudarovci vlastnili pravdepodobne v druhej pol. 14. stor.

Rolliovci (Roll, Rholl, Rholly)

Uhorský šľachtický rod nemeckého alebo nizozemského (holandského) pôvodu. Do Uhorska sa jeho členovia dostali v 16. storočí. Zaoberali sa hlavne banským podnikaním a želežiarstvom pôvodne na Spiši, od 17. storočia v Gemeri, Šariši, Above a od 19. storočia v Zemplíne. V druhej polovici 18. storočia táto rodina patrila medzi majiteľov Malej Domaše.

Nedeckiovci (Nedeczky)

Uhorský zemiansky rod. Jeho predkovia pochádzali z Nedece v Trenčianskej stolici (odtiaľ meno a predikát). Prvý známy predok bol Ján. Rod sa v 16. storočí rozdelil na tri hlavné vetvy. Časť rodu sa usídlila v Zemplínskej a Tolnianskej stolici. Zo súpisu pri prvom ščítaní obyvateľstva v Uhorsku v rokoch 1785 – 1787 sa rodina Nedeckých objavila medzi spolumajiteľmi Malej Domaše. Začiatkom 19. storočia mali majetky v Zemplínskej stolici – v dedinách Ďapalovce, Egreš, Malá Domaša.