Obec Malá Domaša
Dokončite nákup. Doprava je zdarma a doručenie do 10 dní.
Výprázdniť košík
V košíku máte v cene

1900 - 1939

Začiatkom 20. storočia bola Malá Domaša slovenskou obcou. Mala cestné spojenie s Vranovom aj so Stropkovom prostredníctvom tzv. cisárskej (alebo jozefínskej) cesty. Po výstavbe železničných tratí s prepojením na Humenné a na Vranov (v súvislosti s traťou Vranov – Trebišov z roku1903) plánovala Akciová spoločnosť železničnej trate Trebišov – Sečovce – Vranov pokračovať vo výstavbe v smere z Vranova do Stropkova. Mali na nej byť zastávky Vranovské Dlhé – Sedliská – Tovarné – Ondavské Matiašovce – Malá Domaša – Dobrá – Kelča – Petejovce – Lomné – Turany – Miňovce – Breznica – Olšava – Stropkov. Tento projekt sa však nerealizoval a pravdepodobnou príčinou bol vznik prvej svetovej vojny v roku1914.

Koncom druhej polovice 19. storočia došlo predovšetkým v Zemplínskej župe k masovému vysťahovalectvu do Ameriky. V tomto prípade išlo hlavne o vysťahovalcov z radov roľníckeho obyvateľstva, ktoré sa doma už nedokázalo uživiť. Tvorili ho maloroľníci, poľnohospodárski robotníci a sluhovia. Vysťahovalectvo sa prejavilo na počtoch obyvateľstva aj v samotnej Malej Domaši. Podľa štatistiky v roku 1900 bolo až 42 obyvateľov obce evidovaných s pobytom v cudzine. V roku 1910 bolo v cudzine až 126 osôb (obec mala v roku 1910 katastrálnu výmeru 980 jutár, 59 postavených domov a žilo tu 266 obyvateľov). Medzi tých, ktorí sa v tom období z obce vysťahovali patrila rodina Jána Pavelku (narodený v roku1912) a Michal Tunder Horňák (Hornyak, nar. 1883), ktorý vycestoval do Dugesnee v Pensylvánii (USA) v roku 1904.

 Už začiatkom 20. storočia žilo v obci viacero Rómov. Podľa prehľadu z roku 1915 tu žili dve rómske rodiny, ktoré mali 16 členov. Pre porovnanie uvedieme, že v celom obvode žalobínskeho notariátu (Žalobín, Jasenovce, Malá Domaša, Ondavské Matiašovce ) evidovali 140 Rómov, z toho najviac v Žalobíne – 85 osôb.
 V čase prvej svetovej vojny bojovalo na jej frontoch v Európe viacero obyvateľov obce. Podľa výpovedí pamätníkov v nej padli dvaja bratia Pajtášovci, Durkaj a Ján Grec.
 V októbri 1918 vznikla Československá republika. Na území Slovenska však zotrvávala naďalej maďarská správa. Celkové dianie však bolo zvlášť veľmi rušné na východnom Slovensku. Až v januári 1919 sa celé územie Slovenska začlenilo do nového štátu. Prispelo k tomu hlavne československé legionárske vojsko, ktoré vytlačilo zo slovenského územia posledné maďarské jednotky. V rokoch 1919 – 1920 v mnohých obciach a mestách Slovenska prejavoval ľud svoju nevôľu a hnev, čo miestami prerastalo až do rebélií. V samotnej Malej Domaši sa v jeseni 1920vyskytli udalosti, ktoré opisuje (zaujímavé je to, že text je písaný v zemplínčine) žalobínsky farár Bartolomej Benkö vo svojom liste zaslanom na Slúžnovský úrad vo Vranove v novembri 1920 takto:

"Pan Hlavni Služni ! Prosim vas abisce v obci Mala domaša dajaki poradek urobeľi, lebo pojedne občane taku revoluciu začinaju aku po skončenej vojni robeľi, ňeuznavaju žadnu verhnosc, preto že na žalobinsko organistovo bivańe mušene su placi., Jan Hornyaka rihtara bez žadnej vini z rihtarstva zruceľi Mihal Csicsak i Jozef Karpacs. Tote dvomi junaki zterhľi mu i z bivaňa rihtarsku tabľičku, chceli od ňeho odebrac i valalsku pečatku, kteru on aľe nevidal. Ja ako farar poznam všecke ľudzi pod moju farnoscu, na procivku Jana Hornyaka žadnu vinu ani ja ňemam, ani žaden nemože mac, jedine preto ho hceju zrucic že povine su placic na organistovo bivane.Ta temu je rihtar ňe pričina ked je tak zakon, teraz ked porciu budu vyberac a bi bol druhi rihtar teho bi znovu zruceli preto že porciu mušeni su placic. Neprijimajce tehda zložene rihtarstva Jana Hornyaka, ľebo on je sumenitnim poradnim rihtarom, ktori calu obcu v poradku deržal, tich, ale višej spomenutih junákoch prosim vas silňe potrestac, abi take zbureňe vov obci vecej neurobeľi."

Malá Domaša patrila v rámci novoutvoreného štátu do správy žalobínskeho notariátu, kde bol do roku 1925 notárom Ferdinand Koziarsky. Od roku 1925, po reorganizácii obvodných notariátov, patrila Malá Domaša do pôsobenia notariátu v Dobrej nad Ondavou, kde bol do roku1934 notárom Ján Gojdič, po ňom Anton Galan a od roku 1936Jozef Horváth (do roku 1939).

V priebehu tridsiatych rokov 20. storočia došlo v obci k parcelácii a odpredaju bývalých zemepanských majetkov (pravdepodobne po Stáraiovcoch). Likvidátorom majetku bol istý Fekete. Pred druhou svetovou vojnou budovu miestneho kaštieľa a aj časti majetkov k nemu patriacich odkúpil istý Christo Arizonov, ktorý do obce prišiel pôvodne z Ameriky, kde pravdepodobne získal finančné prostriedky. Manželku mal z blízkych Jasenoviec. Pestoval tu zeleninu a ovocie (vraj predával aj melóny).

V júli 1938 bol za starostu obce zvolený Jozef Durkaj, ktorý bol nominovaný do funkcie za Hlinkovu slovenskú ľudovú stranu. Zástupcom starostu sa stal Ján Ančák a členmi rady boli Michal Durkaj a Ján Pavelko. Bolo zvolených aj 12 členov zastupiteľstva.