19. storočie
Zo súpisu obyvateľov a domov v roku 1828 nám vyplýva, že v obci stálo46 domov a žilo tu 346 obyvateľov.
Východoslovenské roľnícke povstanie v roku 1831 sa do okolia Malej Domaše neprenieslo. Žiadne náznaky vzbury poddaných sa nezaznamenali. Tunajších obyvateľov však postihla cholerová epidémia, na ktorú zomrelo niekoľko desiatok ľudí. Prvý prípad úmrtia na choleru bol v obci zaznamenaný už 18. júla 1831.
V polovici 19. storočia vyšla publikácia maďarského geografa Eleka Fenyesa Magyarország geographiae szótára, v ktorej uverejňuje výsledky svojich štatistických pozorovaní a výskumov vykonaných v 30. a 40. rokoch 19. storočia. O Malej Domaši uvádza, že patrila k zemplínskym slovenským obciam, v ktorej žilo 272 rímskokatolíkov, 48 gréckokatolíkov a 14 židovských obyvateľov. Rozloha ornej pôdy bola 599 jutár (asi 336 ha). K miestnym zemepánom patrila rodina grófa Barkóciho.
V roku 1850 bol vo vedení obce richtár Michal Petriga a medzi členov obecného zastupiteľstva - prísažných patrili Michal Dobej a Ivan Pajtáš.
V druhej polovici 19. storočia bola Malá Domaša súčasťou okresu Vranov. Do roku 1906 sa najbližší obvodný notariát, kde patrila obec, nachádzal vo Veľkej Domaši. V roku 1907 vznikol samostatný obvodný notársky úrad so sídlom v Žalobíne, kde patrili Malá Domaša, Jasenovce, Ondavské Matiašovce a notárom sa stal Alexander Urecký, ktorý vo funkcii zotrval až do roku 1916. Potom ho vystriedal Hugo Fenyo, po roku1917 Titus Forintos pôsobiaci v Žalobíne až do rozpadu Rakúsko – Uhorska. Obyvatelia obce sa v spomínanom čase zaoberali zväčša poľnohospodárstvom. Medzi najväčších vlastníkov majetkov v obci patrila rodina Stáraiovcov. Vlastnili tu aj kaštieľ, pri ktorom boli hospodárske staviská aj ovocná záhrada. Pravdepodobne začiatkom 20. storočia získal pozemky a objekt kaštieľa do árendy istý Roth.
Podľa štatistických údajov v roku 1881 stálo v obci 48 domov a žilo tu 284 obyvateľov (z nich 269 slovenskej národnosti) a z hľadiska náboženského vierovyznania – 171 rímskokatolíkov, 104 gréckokatolíkov, jeden kalvín, osem židov.
V rokoch 1885 a 1890 obec postihlo ďalšie zemetrasenie, ktoré však nenarobilo také škody ako pred vyše storočím (z rokov 1778 – 1779), kedy boli porušené viaceré stavby, hlavne miestny rímskokatolícky kostol.