Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Najstaršie osídlenie

O najstaršom osídlení Malej Domaše máme zatiaľ veľmi skromné poznatky. Predpokladáme však, že ide iba o odraz súčasného stavu poznania, nie skutočnosti, že územie obce nebolo v praveku ani vo včasnom stredoveku intenzívnejšie osídlené. Indície zo samotného chotára i z okolia totiž naznačujú, že o tento región sa človek zaujímal od pradávna.
Za najstaršie stopy po živote a činnosti človeka v katastri Malej Domaše možno považovať štiepané nástroje a zvyšky po ich výrobe nájdené v okolí kóty 281. Tieto stopy patria lovcom staršej doby kamennej (paleolit), jej mladšej fázy, ktorí sa presúvali za lovnou zverou pozdĺž toku Ondavy. O ich prítomnosti v tomto regióne svedčia tiež kamenné jadrá a úštepy, patriace nositeľom kultúry aurignacien, nájdené na vrchole kopca Štvrte, ktorý sa dvíha z ľavobrežnej terasy Ondavy a tesne pod ním v chotári Ondavských Matiašoviec.
Po lovcoch staršej doby kamennej sem v mladšej dobe kamennej z juhu prichádzajú prví roľníci. Deje sa tak okolo polovice 5. tisícročia pred Kr. Život sa v tomto období radikálne zmenil. Ľudia už neboli odkázaní iba na korisť získanú lovom alebo na dary prírody, ktoré si nazbierali, ale dokázali pestovať plodiny a chovať zdomácnené zvieratá. Z tohto dôvodu vyhľadávali najmä nížinné úrodné oblasti, ale postupne údoliami riek sa presúvali čoraz viac na sever. Najbližšie sa s dokladmi prenikania ľudí mladšej doby kamennej až do týchto – už hornatejších oblastí – stretávame v Benkovciach a na hradnom kopci Čičva. Na Čičve sa našli zlomky keramiky kultúry s východnou lineárnou keramikou a kamenné nástroje – štiepané i brúsené.
Silnejší zásah osídlenia v regióne registrujeme okolo roku 2000 pred Kr., kedy tu žili kočovní pastieri. Svojím mŕtvym stavali početné mohyly na hrebeňoch pozdĺž vodných tokov. V okolí Malej Domaše sú takéto „východoslovenské pyramídy“ registrované v Slovenskej Kajni, v Továrnianskej Polianke, severnejšie v Rafajovciach a Ďapalovciach, južnejšie v Kladzanoch, v Nižnom Hrušove a ď. V Kvakovciach sa síce nenašla mohyla, ale ojedinelý nález brúsenej kamennej sekery, náhodne nájdenej južne od obce patrí najpravdepodobnejšie tým istým staviteľom mohýl.


Najvýznamnejšou archeologickou pamiatkou v širšom okolí Malej Domaše je hradný kopec Čičva v katastri Sedlísk.


Doteraz sa na tejto významnej lokalite objavilo osídlenie v mladšej dobe kamennej (pol. 5. tis. pred Kr.), v mladšej a neskorej dobe bronzovej (13. – 8. stor. pred Kr.), v mladšej dobe železnej (3. – 2. stor. pred Kr.), v slovanskom období (8. – 9. stor.) a napokon v stredoveku a v novoveku. Najrozsiahlejšie bolo osídlenie v mladšej a neskorej dobe bronzovej, kedy tu bolo nadregionálne hradisko, do záujmovej sféry ktorého azda patrila aj oblasť Malej Domaše. Približne v tom istom období totiž bolo osídlené aj centrum Žalobína, kde sa pri rímskokatolíckom kostole sv. Františka, juhovýchodne od veže, v hĺbke 230 cm zachytilo dno sídliskovej jamy. Tmavá výplň jamy obsahovala nevýrazné zlomky keramiky, brúsnych kameňov, zvieracích kostí a množstvo uhlíkov. Objav sídliskovej jamy dokázal, že môžeme v tomto regióne očakávať ešte ďalšie prekvapujúce doklady osídlenia, občas ukryté pod silnými vrstvami novovekých nánosov tak, ako to bolo v Žalobíne. Na dávno zabudnutom sídlisku z doby bronzovej po vyše dvoch tisíckach rokov si ľudia postavili kostol, najprv drevený, neskôr murovaný, okolo ktorého pochovávali svojich mŕtvych. Tým sa staršie osídlenie prekrylo a celkom upadlo do zabudnutia.
Z katastra Malej Domaše (poloha Karchovíky) zozbieral neúnavný amatérsky archeológ dp. Juraj Macák úlomky keramiky, ktoré možno rámcovo zaradiť do staršej doby železnej (halštat, 7. – 5. stor. pred Kr.) a do doby rímskej (prvé štyri storočia nášho letopočtu). Nič bližšie o charaktere osídlenia nie je možné z tohto zberového materiálu usúdiť. Dá sa len predpokladať, že výraznejšie stopy sídlisk sú ukryté pod zemou a čakajú na svoje odkrytie.
Iná situácia bola na ďalšom zaujímavom archeologickom nálezisku v širšom okolí Malej Domaše – v Kvakovciach-Dobrej. V tomto prípade nie nánosy hliny, ale hektolitre vody prekryli starobylé pamiatky. Náhodný rybár tu pri poklese hladiny vodnej nádrže Domaša (v časti Dobrá) v roku 1983 objavil železné predmety, ktoré boli súčasťou hrobových výbav žiarových jamkových hrobov bojovníkov z doby rímskej (2. stor.). Cenný nálezový súbor predstavujú predovšetkým zbrane, šperky a výstroj bojovníkov. V súbore sú zlomky dvojsečných mečov, oštepov a kópií (dva zdobené striebrom), súčasti štítov, úlomok kosteného závesku, bronzovej a železnej spony a ď. V r. 1993 sa v priestore zaplaveného pohrebiska našiel ojedinelý nález rímskej mince Antonia Pia (138 – 161) – denár z r. 150 – 151. Pohrebisko kultúrne patrí przeworskej kultúre. Táto kultúra sa niekedy prisudzuje germánskym vandalským kmeňom Hasdingov, ktorí na východné Slovensko najsilnejšie prenikali v 2. polovici 2. stor.
Najmladším archeologickým nálezom z katastra obce Malá Domaša je náhodný nález keramickej fajky, ktorú našiel Ján Tomčák na brehu Ondavy. Fajku možno datovať do novoveku, najpravdepodobnejšie do 17. – 18. storočia.
Ako vidno z výpočtu archeologických zaujímavostí okolia Malej Domaše, nebol to ľudoprázdny región. Naopak, už doterajšie nálezy naznačujú, že blízkosť vodnej tepny Ondavy a obchodná cesta vedúca pozdĺž nej lákali človeka od najstarších čias. Kde sú ukryté ďalšie dôkazy tohto osídlenia, ukáže čas. Napokon, ani o osídlení regiónu v slovanskom období, indikovanom jazykovedou a históriou, nemáme z regiónu veľa preukázateľných archeologických dokladov.


Najnovší archeologický nález z 27. septembra 2007 v žalobínskom kostole priniesol zaujímavú kolekciu 359 strieborných mincí s pomerne vysokým obsahom medi zo 16. – 18. storočia. Poľské groše a uhorské denáre predstavujú ďalší dôležitý príspevok k mapovaniu dejín v sledovanom regióne.