História

Obec vznikla na domácom zvykovom (obyčajovom) práve nazývanom aj slovenským právom už pred 14. storočím. Spomínané právo predstavuje určitý súbor právnych noriem a vzniklo z vôle určitej skupiny obyvateľov t. j. našich slovenských predkov. Podľa názoru historika prof. Ferdinanda Uličného DrSc. však obec jestvovala už pred 11. storočím. Vyplýva to aj z faktov, ktoré sme už uviedli v časti venovanej vývoju názvu obce. Podľa historika PhDr. Jána Beňka CSc. Malá Domaša vznikla v rámci zvykového práva zo staršej obce Domaša (villa Domasii) pravdepodobne už pred rokom 1250.
14. a 15. storočie
Prvá písomná zmienka o obci Malá Domaša však pochádza z roku 1317. Toto tvrdenie vychádza z obsahu darovacej listiny datovanej dňom 2. januára 1317, v ktorej sa prvýkrát uvádza obec Malá Domaša spolu s obcami Stročín, Modré Pole, Ohradzany a Veľká Domaša. Z obsahu listiny sa dozvedáme, že kráľ Karol Róbert skonfiškoval v nej uvedené majetky Petrovi Petenovi (doterajšiemu majiteľovi obce Malá Domaša), lebo sa pridal k palatínovi Kopaszovi (Kopoz), ktorý povstal proti kráľovi a podaroval ich „magistro Mychk filio Mycaelis, comiti et castelanus de Sarus“ (magistrovi Mičkovi, synovi Michala, komesovi a kastelánovi na hrade Šariš) z rodu Ákoš.
V blízkosti obce bol začiatkom 14. stor. brod krajinskej cesty cez rieku Ondavu, o ktorom je písomný doklad z roku 1323.
Počas vlády kráľa Žigmunda Luxemburského (od r. 1387) tento panovník v roku 1403 podaroval svojmu prívržencovi Ladislavovi z Dudiniec a jeho bratom dedinu Malá Domaša, ktorá sa do kráľovských rúk dostala odúmrtným právom.
V 14. a 15. storočí, keď bola obec súčasťou stropkovského panstva, sa do Malej Domaše sťahovali nové rodiny na čele so šoltýsom. Zvyšoval sa počet poddaných v obci. Došlo tak aj k premiešavaniu starousadlíckeho obyvateľstva s novými prisťahovalcami, ktorí sem prichádzali na základe nemeckého zákupného práva. Aj pôvodné obyvateľstvo naň postupne prechádzalo zo zvykového práva. Na čele obce stáli šoltýsi a to ešte aj v 16. storočí.
16. storočie
O hospodárskych pomeroch v obci sa dozvedáme z urbárov stropkovského panstva z rokov 1557 a 1569 (urbár v spomínanom roku bol spísaný nariadením Spišskej kráľovskej komory spravujúcej panstvo Stropkov - pričlenené k Blatnému Potoku, ktoré bolo v tom čase ešte v kráľovom majetku podliehajúcom centrálnej správe Uhorskej kráľovskej komory). V roku 1557 v dedine okrem šoltýšskej domácnosti hospodárilo sedem sedliackych domácností, z toho päť domácností na celých a dve na polovičných usadlostiach a sedem želiarskych, teda spolu tu hospodárilo 15 poddanských usadlostí.
Podľa urbára z roku 1569 boli dôchodky plynúce z obce Malá Domaša ocenené na hodnotu 3000 rýnskych zlatých. V tom čase okrem šoltýsa bolo v obci spolu 16 poddanských domácností, z toho sedem želiarskych domácností.
Podľa už spomínaných urbárov mali tamojší šoltýsi majetok v rozsahu jednej sedliackej usadlosti. Každoročne platili zemepánom daň tri zlaté. Ak šoltýs vlastnil mlyn, odovzdával zemepánovi 12 gbelov ovsa, ak ho nevlastnil, odovzdával polovicu, teda 6 gbelov ovsa. Na Vianoce odovzdával zajaca a na Veľkú noc jahňa. Šoltýsovi podľa nemeckého zákupného práva okrem vlastníctva majetkov a výnosov z nich patrili aj peňažné pokuty poddaných za ich priestupky trestané do výšky jedného zlatého.
Každá sedliacka domácnosť hospodáriaca na celej usadlosti platila zemepánom ročnú daň dva zlaté. V naturáliách odovzdávali jeden gbel ovsa, dve sliepky a desať vajec, pol husi, desať hlávok kapusty, topené kravské maslo. Domácnosti hospodáriace na polovičnej usadlosti platili polovičné dávky. Všetky sedliacke domácnosti spoločne odovzdávali zemepánom ešte zajaca, teľa a jatočnú kravu. Z úrody obilia a sena odovzdávali deviatok (t.j. desatinu úrody). Desiatok, hlavne z úrody obilia a sena, sedliaci odovzdávali miestnemu farárovi a vyšším cirkevným hodnostárom. Poddanské domácnosti boli pre zemepánov povinné vykonávať požadované nie presne stanovené roboty.
O veľkosti obce v roku 1567 napovedajú aj výšky daní, keď miestni sedliaci zaplatili kráľovskú daň od 5,25 porty a v roku 1582 od šesť port. V roku 1569 bola Malá Domaša považovaná za slovenskú obec, pretože na stropkovskom panstve, kde patrila, prebiehala valašská kolonizácia, ale Malú Domašu nezasiahla. V tom istom roku bol vyhotovený súpis port kvôli výške štátnej (portálnej) dane. Pod stropkovské panstvo vtedy patrilo okrem samotného mesta ešte 44 dedín a Malá Domaša so siedmimi portami patrila k najväčším obciam panstva podobne ako Veľká Domaša či Kelča. Spomínaný rok 1569 je z hľadiska histórie obce pamätný tým, že 1. septembra 1569 kráľ Maximilián II. novou donačnou listinou za sumu 35 200 rýnskych zlatých vydal panstvo Stropkov Jánovi Petemu, pričom dedina Malá Domaša bola súčasťou panstva. Pôvodne mu kráľ už v roku 1568 daroval spomínané panstvo donačnou listinou za sumu 20 tisíc zlatých, ale rôzne okolnosti zabránili Peteovcom panstvo prevziať.
V roku 1598 bol v U horsku prvýkrát urobený súpis domov. Podľa neho malo sídlisko v Malej Domaši 12 domov, z toho obývaných jedenásť poddanských domov a pravdepodobne aj dom šoltýsa (na porovnanie vo Veľkej Domaši bolo 13 domov, Holčíkovciach 7 domov). Začiatkom 17. storočia prešli majitelia obce Peteovci na majerský spôsob hospodárenia a založili majer. Na prelome 16. a 17. storočia bola Malá Domaša stredne veľkou dedinou so slovenským roľníckym obyvateľstvom.

Vývoj názvu obce

1317 – Kyusdamasa
1403 – Kyzdamas
1408 – Kysdamas
1408, 1410, 1506 – Kysdamasa
1557 – Domasse Mala
1600 – Kys Domasa
1600, 1788 – Kis Domassa
1773 – Mala Domassa
1837 – Kis Domasa
1919 – Malá Domaša

Doterajší predstavitelia obce

Známi richtári

1805 – Gregorius Paszeg
1850 – Michal Petriga
1920 – Ján Horňák (Hornyak)
1929 – Michal Rohaľ
1938 – 1945 – Jozef Durkaj – Jusko,

/vládny komisár/

Predsedovia MNV
(1945–1990)

1945 – 1946 – Jozef Ančák
1946 – 1948 – Ján Michalov
1948 – 1951 – Jozef Durkaj
1951 – 1955 – Ján Petriga
1955 – 1957 – Michal Fiasky
1957 – 1958 – Jozef Majirský
1958 – Ján Michalov
1958 – 1964 – Michal Fiasky
1964 – 1971 – Ján Mražik
1971 – 1986 – Michal Durkaj - Gubaňar
1986 – 1990 – Jozef Fiasky

Starostovia po roku 1990

1990 – 1993 – Jozef Fiasky
1993 – 1996 – Michal Dzurčanin
1996 – dodnes – Jaroslav Makatúra

KontaktKontaktné informácie

  • Adresa: Obecný úrad Malá Domaša č. 106, 094 02 Slovenská Kajňa
  • Telefón: sekretariát: 057/4885470, PhDr. Jaroslav Makatúra - starosta obce: 057/4494157
  • Fax: 057/449 41 57
  • Email: mdomasa@gmail.com

Aktuálne počasieAktuálne počasie

Aktuálne počasie
dnes
20.08.2017
Dážď. Najvyššia teplota 20°C. Vietor SSV s rýchlosťou od 15 do 25 km/h. Možnosť dažďa 90%. Dažďové zrážky okolo 12 mm.
  • Aktuálne počasie Pondelok 21.08.2017

    Väčšinou jasno. Najvyššia teplota 21°C. Vietor S s rýchlosťou od 15 do 25 km/h.

  • Aktuálne počasie Utorok 22.08.2017

    Oblačno. Najvyššia teplota 21°C. Vietor SZ s rýchlosťou od 10 do 15 km/h.

  • Aktuálne počasie Streda 23.08.2017

    Väčšinou jasno. Najvyššia teplota 21°C. Vietor SZ s rýchlosťou od 10 do 15 km/h.